Poznáte to dôverne. Šuštiace jesenné pestrofarebné lístie pod nohami, chlad prenikajúci do tela čím ďalej tým viac, vrstvenie oblečenia, jasné signály blížiacej sa zimy.
Symbolika štyroch ročných období je ako ľudský život sám. Narodíš sa, rastieš a kvitneš ako príroda na jar, dospievaš, si v plnom rozkvete a plný sily ako horúce leto. Prichádza jeseň. Síce nádherná, dozretá, v ktorej zbieraš plody svojej práce, no čoraz viac pociťujúca slabosť a ubúdanie síl. Je tu zima.
Si starý, osamelý, čoraz viac odkázaný na pomoc druhého. Si vďačný za každú maličkosť, každá pieseň ti rozjasní dušu a ty sa cítiš aspoň na chvíľu mladším a užitočnejším.
Prečo to hovoríme? Lebo uplynulý mesiac, nazvaný aj „Mesiacom úcty k starším“, sme mysleli na starých rodičov intenzívnejšie ako inokedy a rôznymi aktivitami sme im vzdali hold za to, čo všetko pre nás urobili a vôbec za to, že sú, že dali život našim mamám a otcom, a teda aj nám.
Každú októbrovú stredu počas polhodinovej prestávky náš rozhlasový tím v zoskupení žiakov: Michala Krišandu, Petra Karabinoša, Dávida Záleša a Martina Kyšeľu, spustil rozhlasovú reláciu symbolicky nazvanú „Ruže pre starých rodičov“. Jedna pieseň, jedna ruža.
Hrali sa obľúbené pesničky starých rodičov našich žiakov, ktoré im oni osobne venovali a takto dali na známosť celej škole, čo ich dedko alebo babka najradšej počúva. Zmes to bola naozaj rôznorodá, od šlágrov 60. rokov, cez goralské a iné ľudové piesne, objavil sa však aj Titanic, Miro Žbirka, pesničky skupiny Elán, ba aj rockové kreácie niektorých zahraničných interpretov.
V darovaní symbolických ruží sa najviac činila 1. A trieda, ale nenechali sa zahanbiť ani druháci a tretiaci.
Ďalšia aktivita sa niesla v tvorivom duchu písania slohov na tému: „Príbehy starých rodičov.“ Do písania počas vyučovania slovenského jazyka a etickej výchovy bola zapojená celá škola. Vyučujúce slovenského jazyka a ako nestranný posudzovateľ p. u. Vdovjáková vybrali 3 najkrajšie práce, ktoré si počas záverečnej rozhlasovej relácie mohla vypočuť celá škola.
Tretie miesto bolo udelené Slavomírovi Dlugošovi z I. A triedy. Príbeh jeho dedka, hasiča - záchranára, nás zobral za srdcia rovnako, ako smutné rozprávanie s tragickým záverom Reného Rusnačeka z I. A triedy, ktoré ho posunulo na II. miesto. Víťazom sa stal Michal Gondek so štylisticky a kompozične najlepšie vystavanou prácou o príhode so svojím dedkom vo vianočnom čase, ktorý nám privolal úsmevy na tvári.
Ďakujeme všetkým žiakom školy za ich aktivitu a ochotu vyjadriť takýmto spôsobom úctu, uznanie a múdrosť prisudzovanú starým ľuďom, ktorí nám majú stále čo povedať, od ktorých sa stále máme čo učiť.
Ako napísal René: „ Aj keď môj starý otec tu už nie je, stále naňho myslím, je pri mne, keď potrebujem pomôcť alebo potrebujem radu, múdrejšieho a skúsenejšieho.
Na záver malé skromné želanie: „Nech Mesiac úcty k starším netrvá jeden, ale dvanásť mesiacov.
Miroslava Nestorovičová
